Víla Odpútania

Tento obraz nesie odkaz knihy Nová Zem od Eckharta Tolleho

• Ego nie je ničím iným než stotožňovaním sa s formami, predovšetkým tými myšlienkovými. Keby existoval diabol, jeho definícia by znela takto: Plné stotožnenie sa so sférou foriem – s fyzickými, myšlienkovými a emocionálnymi formami. Vo výsledku to znamená, že človek si vôbec neuvedomuje svoje spojenie s celkom, vnútornú jednotu so všetkými „ostatnými“, ani so Zdrojom. Takáto zábudlivosť dáva priestor utrpeniu a ilúzii.
• Mnohí ľudia nikdy nezabudnú na okamih, keď sa po prvýkrát prestali stotožňovať so svojimi myšlienkami a pocítili svoju pravú identitu – prestali byť obsahom svojej mysle a stali sa jej pozorovateľom. Niekedy je posun taký jemný, že ho takmer nespozorujete, alebo len, akoby bez príčiny, pocítite nával radosti alebo hlboký vnútorný pokoj.
• Väčšina ľudí sa počas svojho života prehnane zaoberá hmotnými statkami. Hromadenie vecí je jednou z vážnych chorôb našej doby. Ak nie ste schopní vnímať svoju podstatu, život, ktorým ste, budete pociťovať viac či menej silnú túžbu naplniť svoj život vecami. Odporúčam vám, aby ste svoju pozornosť cielene zamerali na svoj vzťah k hmotným veciam, a zvlášť k veciam, ktoré považujete za "svoje". Ak svoju vlastnú cenu odvodzujete napr. od vecí, ktoré vlastníte, budete musieť byť veľmi ostražití a úprimní sami k sebe. Ktoré veci vám dávajú pocit dôležitosti alebo výnimočnosti? Cítite sa menejcenní, keď máte niečoho menej ako ostatní? Hovoríte o svojich veciach a ukazujete ich ostatným, aby ste u nich stúpli na cene, a vďaka tomu zo seba mali lepší pocit? Naštve vás alebo rozčúli, keď prídete o vysoko cenený predmet alebo keď má niekto
  niečoho viac ako vy?
• Žiadna vec nemala nikdy nič spoločné s tým, kým ste. Niektorí ľudia si to bohužiaľ uvedomia až na smrteľnej posteli, kedy čokoľvek vonkajšieho stratí na význame. V blízkosti smrti vám akékoľvek vlastníctvo začne pripadať nezmyselné. V posledných okamihoch svojho života si všetci ľudia uvedomia, že hoci sa počas života snažili stať celistvými, to, čo hľadali, vlastné Bytie, tu stále bolo, len
  väčšinou nerozpoznané, pretože sa neustále stotožňovali s vecami, čo v konečnom dôsledku znamená so svojou mysľou.
• Či získate alebo zažijete čokoľvek, nikdy nebudete šťastní. Vždy budete hľadať niečo lepšie, čo vám bude sľubovať ešte dokonalejšie uspokojenie, ktoré by naplnilo prázdno a odstránilo pocit
  nedostatočnosti, ktoré v sebe pociťujete.
• Tí, ktorí sa stotožňujú so svojím atraktívnym vzhľadom, fyzickou silou alebo výnimočnými schopnosťami, ťažko ponesú, až sa tieto vlastnosti začnú strácať, čo sa následkom prirodzeného procesu starnutia stane vždy. Až k tomu dôjde, bude zrazu ohrozená ich vlastná identita, ktorá na spomínaných vlastnostiach stála. Väčšina ľudí odvodzuje od svojho vzhľadu podstatnú časť svojej identity, či krásu alebo škaredosť. Aby sme boli presní, odvodzujú svoju identitu od myšlienok spojených s "ja", ktoré si chybne spájajú so svojím mentálnym obrazom čiže predstavou svojho tela, čo nie je nič iné ako fyzická forma, ktorú nakoniec čaká rovnaký osud ako všetky ostatné formy - časovo obmedzená existencia končiaca zánikom.
• To, že sa nebudete stotožňovať so svojím telom, neznamená, že by ste ho mali zanedbávať, opovrhovať ním a už sa oň nestarať. Pokiaľ je silné, krásne a plné energie, užívajte si to a oceňujte tieto atribúty - kým trvajú. Nestačí však presvedčiť sám seba, že nie ste svojím telom. Musíte presunúť svoju pozornosť z vonkajšieho, fyzického tela a jeho posudzovania - či je krásne, škaredé, slabé, silné, príliš tučné, alebo príliš chudé - k jeho pocitom a živosti, ktorá sa v ňom skrýva. Nezáleží na tom, ako vaše telo vyzerá zvonku. Za vonkajšou formou vždy nájdete silné energetické pole. To, čo nazývam "vnútorným telom", je v skutočnosti životná energia, most medzi svetom foriem a sférou bez foriem. Snažte sa svoje vnútorné telo vnímať tak často, ako môžete. Urobte si z toho zvyk.
• Prestanete sa tak stotožňovať s formou, presuniete svoje vedomie od foriem k sfére bez foriem, čiže k večnému Bytiu, ktoré je podstatou vašej existencie. Uvedomenie si tela vás ukotví v prítomnom okamihu a uniknete vďaka nemu zo zajatia ega. Je to tiež účinný spôsob, ako posilniť svoj imunitný systém a seba-uzdravovacie schopnosti organizmu.
• Ego sa vždy stotožňuje s formou, hľadá sa v nej, a preto sa v nej aj stráca. Formami nie sú len hmotné objekty a fyzické telo. Okrem vonkajších foriem - vecí a tiel - sa ľudia najviac stotožňujú s myšlienkovými formami, ktoré neustále vznikajú v mysli. Medzi formy patria aj rôzne energetické formácie, aj keď sú oveľa jemnejšie a redšie ako hmota. Možno ste si vedomí hlasu vo svojej hlave, ktorý nikdy nezmĺkne a vytvára nepretržitý tok myšlienok. Ak sa nechávate pohltiť každou myšlienkou a emóciou, plne sa stotožňujete s hlasom vo svojej hlave a strácate sa v každej myšlienke a emócii, potom sa plne stotožňujete s formou a ste v zajatí svojho ega. Ego tvorí súbor opakujúcich sa myšlienkových foriem a podmienených myšlienkovo-emocionálnych vzorcov, ktoré v sebe obsahujú pocit alebo mentálny pojem "ja". Ego vzniká v okamihu, keď sa pocit "Ja som" - vedomie čistého Bytia - zmieša s nejakou formou. Toto je definícia stotožnenia sa. Je to Bytie v zabudnutí, základný omyl, ilúzia absolútnej oddelenosti, ktorá mení realitu na nočnú moru.
• Existuje veľa ľudí, ktorí zakúsili nový stav vedomia potom, čo ich stretla nejaká tragická strata. Niektorí prišli o všetok majetok, iní o deti alebo o partnera, stratili svoje sociálne postavenie, povesť alebo fyzické schopnosti. Niekomu sa dokonca stalo, že následkom vojny alebo katastrofy prišiel o všetko naraz a náhle nemal "nič". Ľudia takejto udalosti väčšinou hovoria hraničné situácie. Prídu zrazu o všetko, s čím sa stotožňovali, o všetko, od čoho odvodzovali pocit svojho ja. Skľúčenosť a intenzívny strach, ktorý spočiatku cítia, náhle a nevysvetliteľne vystrieda posvätná Prítomnosť, číre Bytie, hlboký vnútorný pokoj a mier bez akéhokoľvek strachu. Keď sú zničené formy, s ktorými ste sa stotožňovali a ktoré vám dávali pocit vlastného ja, môže to niekedy viesť aj k zániku ega samotného, ​​pretože ego je stotožnenie sa s formou. Keď už človek nemá nič, s čím by sa stotožnil, čím potom je? Keď formy okolo vás zaniknú a zakúsite blízkosť smrti, potom sa vaše bytie, pocit "ja som", odpúta od sveta foriem: duch už viac nie je uväznený v hmote. Uvedomíte si svoju pravú identitu, večný Život, všetko prestupujúce Bytie, Bytie za všetkými formami, s ktorými sa stotožňujete. Uvedomíte si, že vaša skutočná identita je čisté vedomie, a nie formy, s ktorými sa vedomie stotožňovalo. Je to cesta k "Božskému pokoju". Nie ste "toto", ani "tamto" - ste pocit za "ja som".
• V okamihu, keď si svoje ego uvedomíte, stratí nad vami svoju moc a stanú sa z neho len staré, podmienené myšlienkové vzorce. Ego so sebou nesie nevedomie. Uvedomenie a ego nemôžu existovať zároveň. Staré myšlienkové vzorce alebo mentálne návyky sa ešte môžu čas od času znovu objaviť, pretože majú silu zotrvačnosti tisícov rokov kolektívneho nevedomia, ale zakaždým, keď si ich uvedomíte, im uberiete na sile.
• Nepokúšajte sa pocitu krivdy zbaviť tým, že sa budete snažiť odpustiť – tak to nefunguje. Ukrivdenosť zmizne prirodzene sama, akonáhle si uvedomíte, že vlastne nemá žiadny iný účel ako posilnenie ega, falošného ja. Toto uvedomenie je úžasne oslobodzujúce. Ježišovo učenie o "odpustení svojim nepriateľom" nie je v podstate o ničom inom ako o odstránení jednej zo základných egoických štruktúr ľudskej mysle. Minulosť nemá žiadnu moc brániť vám v plnom prežívaní prítomného okamihu. Tú majú len pocity krivdy z minulosti. A krivda je len hromada starých myšlienok a emócií, ktorú si neustále vláčite so sebou.
• Tie egoické vzorce ostatných ľudí, ktoré vo vás vyvolávajú najsilnejšiu odozvu a ktoré si chybne vykladáte ako ich vlastnosti, bývajú tiež vaše vzorce, ktoré ale nie ste schopní alebo nechcete v sebe rozoznať. V tomto zmysle sa môžete od svojich nepriateľov veľa naučiť. Čo vám na nich najviac vadí? Čo vás na nich najviac rozčuľuje? Ich sebectvo? Chamtivosť? Túžba všetko ovládať a riadiť? Ich pokrytectvo, nečestnosť, sklon k násiliu alebo čokoľvek iné? To, čo neznášate na ostatných a najsilnejšie na to reagujete, nájdete aj v sebe. Je to ale len forma ega, a to znamená, že je to úplne neosobné. Nemá to nič spoločné s tým, akí sú druhí, ani nič s tým, kto ste vy. Len ak sa s danou formu stotožníte, budete ju vnímať ako nebezpečnú pre svoje ja.
• Myšlienky, pocity, vnemy a zážitky prichádzajú a zase odchádzajú - to, čo pretrváva, je svetlo vedomia, čisté Bytie, naše pravé ja. Keď si toto budete uvedomovať, nič vo svojom živote nebudete vnímať bolestne, všetko pre vás bude mať len relatívny význam. Budete si to síce vážiť, ale stratí to svoju závažnosť a ťažobu. Potom už vás bude zaujímať len, či dokážete v pozadí svojho života neustále vnímať čisté Bytie, svoje pravé ja. Aby som bol presnejší - to ja, ktoré Je práve teraz, v tomto okamihu. Budete sledovať, či sa nestrácate v tom, čo sa deje, či nestrácate svoje ja vo svojej mysli, vo svete ...