Víla Naplnenia

Víla Naplnenia
✿ NEPREDAJNÉ ✿
  • Technika: akryl, powertex
  • Rozmery: 50 x 60 cm
  • Cena: 50 € + poštovné
  • Objednať na: info@zharmonizujsa.sk
  • pozrieť obraz na youtube

Tento obraz nesie odkaz z Oshovej knihy O strachu:

  • V džinistických spisoch sa nachádza aj tento veľmi pekný príbeh:
  • V Indii existuje mýtus o tom, že ak sa nejaký vládca stane dobyvateľom sveta, dostane zvláštne meno. Už nie je iba kráľom, či cisárom, ale začnú ho nazývať čakravartin. Znamená to, že kolesá jeho vozu môžu smerovať kamkoľvek, do ľubovoľnej zeme a nikto mu v tom nesmie brániť. Taký človek sa stáva všemocným a podľa mýtu aj v nebi sa s čakravartinmi zaobchádza zvláštnym spôsobom.
  • Na nebesiach je vraj zlatá hora nazývaná Suméru. Je taká obrovská, že v porovnaní s ňou sú pozemské Himaláje veľmi maličké. Iba čakravartini majú zvláštnu výsadu, a to takú, že môžu na túto horu napísať svoje meno.
  • Keď raz jeden čakravartin zomieral, veľmi ho rozochvievala predstava tohto jedinečného privilégia. Kládol si však otázku – čo z toho bude mať, keď aj tak ten nápis na zlatej hore okrem neho nik iný neuvidí A tak rozkázal, aby si významní ľudia z jeho dvora – jeho kráľovné, priatelia, generáli – vo chvíli jeho smrti vzali život. Myslel si, že tak sa všetci naraz dostanú do neba a on sa potom pred nimi podpíše na horu Suméru. Bol presvedčený, že len tak bude mať z tejto pocty naozajstné potešenie!
  • Ako rozkázal, tak jeho verní spravili. Po dokonanej samovražde sa všetci stretli pred nebeskou bránou. Strážca brány ich však zastavil a povedal: „Ako prvý pôjde čakravartin, aby sa osamote podpísal na zlatú horu.“ Ľudia však reptali: „Vzali sme si život a odišli zo sveta iba preto, aby sme videli ako sa náš čakravartin podpisuje na horu Suméru. Pozri, sú tu medzi nami aj jeho kráľovné, generáli, múdri radcovia, ministri. My všetci sme obetovali život iba pre to jediné. Nemožno nám brániť uzrieť vzácny okamih slávy nášho čakravartina!“
  • Strážca brány sa obrátil na čakravartina a povedal: „Odpusť mi, ale nebeskú bránu strážim celé stáročia a predo mnou to robili moji predkovia. Náš rod zastáva tento post od samého počiatku vekov. Každý z nás dostal varovanie: ,Nedovoľ, aby čakravartin pristúpil k zlatej hore v spoločnosti iných ľudí, pretože by to neskôr veľmi ľutoval.´ Všetci čakravartini, ktorí tu prichádzali, na tom spočiatku trvali. Nie si teda prvý, kto so sebou priviedol celý sprievod, lebo ostatní urobili to isté. Ja len chcem aby si si uvedomil, že ak dovolím, aby tí ľudia išli s tebou, oľutuješ to. Mne je to jedno, ale ty by si si to mal dobre premyslieť, lebo netušíš, čo ťa čaká. Videl som veľa čakravartinov, ktorí tu prišli ako ty a potom mi všetci ďakovali, že k tej hore napokon pristúpili iba oni sami.“
  • Čakravartin uvažoval: „Čo mám robiť? Neviem, čo sa stane, ale ten muž hovorí veľmi presvedčivo a úprimne. Možno bude lepšie počúvnuť jeho radu.“ A tak všetkým povedal, aby zostali a čakali pred nebeskou bránou. Od strážcu si vzal potrebné veci na to, aby sa mohol podpísať na zlatú horu.
  • Keď prešiel bránou, neveril vlastným očiam. Takú krásu v živote nevidel! Všade okolo neho bolo samé zlato, ktoré siahalo až po vrchol obrovskej hory. Pristúpil bližšie, aby si vybral miesto, kam sa podpíše. No s prekvapením zistil, že tam už žiadne prázdne miesto nebolo. Celá hora už bola popísaná... Pred ním zomreli milióny a milióny čakravartinov. Ten muž si myslel, že je výnimočný, ale na celej obrovskej hore už nebolo jediné nepopísané miestočko!
  • Chodil dookola, ale bolo to naozaj tak – ani malá plôška nebola voľná. A tak sa vrátil k strážcovi hory, ktorý mu povedal: „Neplytvaj časom. Aj keby si hľadal tisícročia, nenájdeš žiadne voľné miesto. Jedinou možnosťou je vymazať meno niekoho iného a podpísať sa na jeho miesto. Vidíš, ani ty nie si ničím výnimočný. Dobre si spravil, že si k hore nešiel so svojim sprievodom. Bolo by ti trápne, keby si sa za svoju namyslenosť musel hanbiť pred toľkými ľuďmi. Môžeš sa vrátiť k hore a vymazať nejaké meno. Poď, pomôžem ti pri tom.“
  • Celé čakravartinovo nadšenie bolo razom preč. So zveseným nosom sa opýtal strážcu: „Takže to znamená, že keď zajtra príde niekto iný, môže vymazať moje meno?“ Strážca hory odvetil: „Presne tak. Nemôžeme stvoriť ďalšiu horu, lebo všetko nebeské zlato sa spotrebovalo na vytvorenie tejto. Jednoducho sa podpíš a pri návrate prejdi bránou so vztýčenou hlavou. Ak chceš, pokojne sa tým vystatuj. Nikto nebude nič vedieť, pretože ja to nikomu nepoviem. Tak choď a povedz, že hora bola prázdna.“
  • Tento čakravartin bol však človekom, ktorý uznával poctivosť a pravdovravnosť. Vyhlásil: „To nemôžem urobiť, ja nevymažem meno niekoho iného, aby som na jeho miesto napísal to svoje. To sa radšej nepodpíšem.“ Obrátil sa k strážcovi brány a dodal: „Ďakujem ti za radu. Pôjdem k svojim ľuďom a poviem im, prečo som ti vďačný. Vyhlásim to po celom svete. Tí ľudia predčasne odišli zo sveta a teraz sa musia znova narodiť, lebo nemôžu ostať v nebi. Zaslúžia si poznať pravdu. Preto sa vynasnažím, aby sa do sveta dostala táto správa: „Ľudia, nemárnite svoj život nezmyselným dobývaním sveta, aby ste sa mohli podpísať na zlatú horu v nebi. Žiadne miesto tam už nie je. Najskôr musíte vymazať meno niekoho iného, čo nie je správne. Ak sa tam podpíšete, zajtra niekto iný vymaže vaše meno. Celé úsilie o svetskú slávu je hlúposť.“
  • Tak tento čakravartin dospel k veľkému poznaniu, že človek by sa nemal snažiť, aby bol niečím zvláštny, lebo v skutočnosti stvorenie nikoho nevníma ako mimoriadneho, nadradeného, či výnimočného.
  • Váš strach vás núti snažiť sa o vlastnú výnimočnosť, ale tým sa situácia nijako nezmení. Strachu sa zbavíte jedine tak, že prestanete vynakladať energiu na to, aby ste boli zvláštny a namiesto toho ju vynaložíte na to, aby ste boli sami sebou. Nájdite sa, pretože v snahe byť zvláštny sa čoraz viac vzďaľujete od seba samých.