Víla Voľnosti

Víla Voľnosti
  • Technika: akryl, powertex
  • Rozmery: 50 x 60 cm
  • Cena: 50 € + poštovné
  • Objednať na: info@zharmonizujsa.sk
  • pozrieť obraz na youtube

Tento obraz nesie odkaz z knihy Toma Hodgkinsona Jak být volný

  • Byť lenivý znamená žiť slobodne. Byť lenivý znamená žiť podľa svojich vlastných pravidiel. Byť lenivý znamená znova spojiť to, čo bolo predtým rozdelené.
  • Je to prístup k životu, pri ktorom sa môžete baviť a robiť si, čo sa vám zachce. Západný svet si nechal slobodu, veselosť a zodpovednosť vziať a nahradil ju chamtivosťou, súperením, osamelou námahou, šedivosťou dúhy, McDonaldami a obrími farmaceutickými firmami. Konzumný vek ponúka mnoho pohodlia, ale málo slobody. Vlády už zo svojej podstaty podnikajú nekonečné nájazdy na naše občianske slobody. Zdravie a bezpečie vládam slúži ako zámienka na rozšírenie ich právomocí.
  • To, čo dnes potrebujeme, je radikálne predefinovať vzťahy medzi ľuďmi. Tie by mali vychádzať skôr z miestnych potrieb, než z nenásytnosti globálneho kapitalizmu. Na svete už dávno existuje silná tradícia odmietania peňazí, majetku a obchodu ako prvoradých životných cieľov. Nemali by sme sa spoliehať na to, že nám život usporiada niekto iný. Je lepšie dôverovať, že to zvládneme sami. Sme slobodné bytosti. Bráňme miešaniu sa do našich vecí, a ani my nehovorme do života ostatným.
  • V škole aj v práci sa však namiesto toho navzájom utvrdzujeme vo viere, že nie sme slobodní a že nie sme zodpovední. Vytvárame si svet záväzkov, povinností a vecí, ktoré musíme stihnúť urobiť. Zabúdame, že život by sa mal žiť spontánne, s radosťou a s láskou.
  • Čo sa týka úzkosti, tak vám poviem jedno: „Nie je to vaša vina.“ Straste to bremeno, tento príšerný, hlodajúci, žalúdok-zvierajúci pocit, že je niečo zle, zmiešaný s pocitom bezmocnosti. Je proste len dôsledkom toho, že žijeme v úzkostlivej dobe, utláčaní puritánmi, uväznení kariérou, ponižovaní svojimi šéfmi, ohrozovaní bankami, zvádzaní celebritami a nudení televíziou. Neustále dúfame, bojíme sa, alebo niečo ľutujeme.
  • Existujúcemu status quo úzkosť náramne vyhovuje. Úzkostliví ľudia sú totiž dobrými konzumentmi a dobrými zamestnancami. Úzkosť nás zaháňa späť do vyhriateho bezpečia nakupovania s kreditnou kartou a požierania mizerného jedla, takže systém tak zámerne úzkosť vytvára a zároveň sľubuje, že nás jej zbaví. V súčasnosti je to zariadené tak, že keď práve nepracujeme, tak konzumujeme.
  • Jazda na bicykli však prináša osviežujúci pocit slobody a sebestačnosti, spolu s príjemným pocitom, že zbytočne neutrácate peniaze. Veziete sa mestom, ste v ňom, ale nepatríte mu, prežívate ho, ale neovláda vás. Alebo choďte pešo! Choďte pešo cez park a obdivujte nádherné záhrady!
  • Stať sa veselým a bezstarostným je pre vás, ako hľadačov pravdy, revolučnou povinnosťou. Prestaňte pracovať, prestaňte nakupovať, začnite žiť.
  • Hlavnou príčinou, že sa toľko ľudí dnes zúfalo nudí, je to, že svet riadia nudní ľudia. Našu ekonomiku riadia investori, ziskom posadnutí kapitalisti – veľkňazi absolútnej nudy. A našej vláde zase šéfujú byrokrati, vypĺňači formulárov a vierozvestovia zdravia-a-bezpečia. Oni majú v podstate nudu radi. Zato prejavy života ich desia. Vždy to tak ale nebolo, a nutne to tak nemusí zostať navždy.
  • Radikálny historik E. P. Thompson vo svojej knihe Romantici obviňuje centralizovaný vzdelávací systém a cituje list z roku 1911, ktorého autorom je prekvapivo bývalý hlavný školský inšpektor. Ten v ňom kritizuje vzdelávací systém za to, aký je nudný: „Cieľom učiteľa je neponechať nič zo žiakovej prirodzenosti, nič z jeho spontánneho života, nič z jeho slobodnej aktivity; potlačiť všetky jeho prirodzené impulzy; ujarmiť jeho energiu do úplnej nehybnosti; udržiavať celú jeho bytosť v stave trvalého a bolestivého napätia.“
  • Jednou z hlavných príčin nudy je podľa mňa to, že ľudia prišli o každodennú kreativitu. Proste len potrebujeme znovu objaviť svoju vlastnú kreativitu. Jednoduchou cestou, ako sa vyhnúť nude, je niečo vyrábať. Je absolútne možné vytvoriť si nekomplikovaný, zamestnaním nezaťažený život.
  • Zavrhnite kariéru aj všetky jej prázdne sľuby. Dnešná ctižiadostivosť a láska k dobre vykonanej práci sú nezmazateľným znakom porážky a nanajvýš bezduchého podriadenia sa. Stredná trieda tak, ako ju poznáme dnes – títo dediči puritánskej tradície zarábania peňazí a sebazaprenia, povýšila „kariéru“ do epicentra svojho každodenného usilovania. A dnes sa ešte viac než kedykoľvek predtým pokúša vnútiť svoju kariérnu etiku všetkým ostatným. Hovorí sa tomu „režim“.
  • Kariéra je chápaná tak, že sleduje cestu, ktorá smeruje nahor k akémusi neustále miznúcemu bodu niekde nad vami. Je to ťaženie za sebazdokonalením a sekulárna obdoba protestantskej cesty ku spáse. Je nám vnucovaná predstava, že niečo robiť sa nám oplatí, len ak nám to prinesie peniaze alebo uznanie okolitého sveta. Matky s deťmi začínajú mať pocit, že starostlivosť o deti a domáce práce ich okrádajú o život, a že ich rovesníci materstvo neoceňujú. Ste „niekto“ len pokiaľ máte zamestnanie.
  • Kariéra je také „nóbl“ otroctvo. Kariéra je inštitucionalizované odkladanie, oddialený raj. V hlave máme abstraktnú predstavu kariéry ako také oficiálne meradlo. Niekedy sa nám darí a postupujeme nahor presne tak, ako sme si svoju kariérnu cestu predstavovali; inokedy sa nám až tak nedarí a pripadá nám, že kariéry iných ľudí postupujú lepšie. Používame kariéru ako obušok, ktorým sami seba mlátime.
  • Pokiaľ chceme, aby sa do našich životov vrátila sebestačnosť a tvorivosť, tak môžeme prevádzkovať nejaký biznis z domu, domácku výrobu, tvorivú činnosť, do ktorej môžeme vložiť tak veľa, alebo tak málo času a energie, ako sa nám zachce – ako nám to v konkrétnom životnom období práve vyhovuje.
  • A ako nájdete svoje poslanie, svoj talent? Odpoveď znie: proste nerobte nič tak dlho, ako len môžete. Podobne aj múdri záhradníci odporúčajú, aby človek ako prvý krok po prevzatí novej záhrady nerobil celý rok nič. Mal by len sledovať, čo kde rastie, a až potom navrhnúť svoju vlastnú, jedinečnú a nádhernú záhradu.
  • Takže by som vám radil vziať si niekoľko mesiacov voľna, možno aj celý rok, pokiaľ si to môžete dovoliť. Väčšinu času sme totiž príliš zamestnaní na to, aby sme mohli poodstúpiť a zistiť, čomu by sme sa radi venovali. Vytvorte si nejaký čas pre seba a veci sa postupne vyjasnia. A hlavne sa prestaňte o niečo usilovať. Kariéra je synonymom pre tvrdé úsilie. Všetky slobodné bytosti ale nechávajú veci len tak plynúť.